Ľudia odpradávna hľadali spôsoby, ako žiť večne, alebo aspoň čo najdlhšie. A vedci postupne naozaj nachádzajú spôsoby, ako si život predĺžiť. Najnovšie sa im podarilo nájsť látku, ktorá dokáže predĺžiť život určitým živočíchom – a potenciálne aj človeku.
Podľa nových dát je počet ľudí, ktorí sa nakazia koronavírusom a nepociťujú žiadne symptómy ešte väčší, ako sme si mysleli. Na druhej strane, nie každý z nich musí byť aj prenášač.
Niektoré páry sa najlepšie vyspia pri partnerovi. Iné zas majú pocit, že ich partner vyrušuje. Výskumníci sa rozhodli pozrieť na to, kto sa vyspí lepšie.
Ako moderného človeka ovplyvnili neandertálski predkovia? Skupina švajčiarskych vedcov sa to snažila zistiť. Využili pomerne zaujímavú metódu – vytvorili maličké mozgy, ktoré obsahujú neandertálske gény.
V dnešnej dobe už väčšina odborníkov existenciu mimozemského života nezavrhuje a sú skôr presvedčení, že sme ho len ešte nenašli.
Klčovanie dažďových pralesov je jedným z najväčších ekologických problémov tejto doby. Nové satelitné dáta dokazujú, že pralesy miznú ešte rýchlejšie ako v predchádzajúcom roku. Len kým ste dočítali tento úvodný text, naša planéta prišla o dažďové pralesy s veľkosťou jedného futbalového ihriska (alebo dvoch, ak čítate pomalšie).
Ako živočíchy prežívajú bolesť a ako sa s ňou dá pracovať? Odpoveď hľadajú vedci už dlho. Doteraz sa zameriavali najmä na to, ktoré časti mozgu sa zapínajú v momente, keď cítime bolesť. Vedci z Duke University sa na to ale pozreli z opačného uhla a objavili oblasť, ktorá dokáže bolesť priamo vypnúť.
Mužské brady sa v posledných rokoch dostali do módy a pestuje si ich stále viac mužov. Čo je na bradách zaujímavé je, že rastú len na mužoch a že človek je jediný druh z rady primátov, ktorému rastie tak hustá a dlhá brada. Z hľadiska evolúcie preto musí existovať konkrétny dôvod, prečo to tak je.
Britskí vedci prišli s novým spôsobom, ako odhaľovať ochorenie Covid-19. Chcú trénovať psov, ktorí by pomocou čuchu rozpoznali prítomnosť koronavírusu u pacienta. Ak sa im to podarí, môžu spôsobiť revolúciu v spôsobe odhaľovania vírusov.
Európski astronómovia objavili doposiaľ najbližšiu čiernu dieru k Zemi. Nachádza sa v sústave hviezd Ďalekohľad, ktoré možno pozorovať aj voľným okom. Zaujímavé je, že ju objavili omylom.
Svetová pandémia koronavírusu nás ako ľudstvo zasiahla nepripravených. Priamo sa dotkla našich každodenných životov a jej ekonomické následky budeme pociťovať ešte niekoľko rokov. Vedci ale upozorňujú, že koronavírus „môže byť len začiatok“ a ak ľudstvo neprestane drancovať planétu, v budúcnosti nás môže čakať viac podobných pandémií.
Rimania boli na svoju dobu mimoriadne vyspelí. Podarilo sa im vytvoriť modernú starovekú civilizáciu, ktorá prinášala kultúru aj do zvyšných častí Európy. Boli to zruční stavitelia, technicky zruční majstri a tiež mimoriadne vyspelí vedci, ktorí prišli s množstvom vynálezov. Najnovšie vedecké objavy naznačujú, že tiež recyklovali.
Koronavírus nie je rovnako rizikový pre všetky skupiny obyvateľstva. Vieme, že jeho priebeh je omnoho ťažší a nebezpečnejší pre starších ľudí alebo tých, ktorí majú špecifické zdravotné problémy. Vedeli ste ale, že rozdiel je aj naprieč pohlaviami?
Spôsob, akým recyklujeme plastový odpad, by sa v budúcnosti mohol zmeniť. Vedcom zo spoločnosti Carbios sa podarilo vytvoriť nový bakteriálny enzým, ktorý dokáže rozložiť plastovú fľašu v priebehu niekoľkých hodín.
Vedcom sa podarilo vypestovať živočíšne svalové bunky v laboratórnych podmienkach. Ako 3D lešenie použili sójovú bielkovinu.
Pandémia koronavírusu zmenila v posledných týždňoch naše každodenné životy. Aj keď Slovensko patrí k menej zasiahnutým krajinám, kvôli prísnym opatreniam vlády je spoločenský aj pracovný život značne obmedzený. Stále sa však nájdu ľudia, ktorí koronavírus podceňujú a odmietajú tieto opatrenia dodržiavať. Prečo je to tak?
Hrozba koronavírusu, ktorý sa rozširuje Európou aj svetom, nespočíva len v zdravotných rizikách. V dlhodobom pohľade sa negatívne podpíše aj na ekonomickom raste a niektorí odborníci dokonca hovoria o blížiacej sa kríze.
Amazonský dažďový prales je často označovaný aj ako „pľúca Zeme.“ Predstavuje viac ako polovicu všetkých tropických dažďových pralesov na svete a pokrýva územie 5 500 000 km2. Aj takýto veľký ekosystém sa však môže zrútiť a to omnoho rýchlejšie ako predpokladáme. Môže za to klimatická zmena a súvisiace ľudské zásahy.
Vedci sa snažia maximálne zamedziť šíreniu nového koronavírusu a čo najskôr prísť s protilátkou. V tom im významne pomáhajú aj technológie.
Na Európe, čo je jeden z mesiacov Jupitera, by podľa anglickej vedkyne mohli žiť pod ľadom tvory na inteligenčnej úrovni chobotníc.
