Mužské brady sa v posledných rokoch dostali do módy a pestuje si ich stále viac mužov. Čo je na bradách zaujímavé je, že rastú len na mužoch a že človek je jediný druh z rady primátov, ktorému rastie tak hustá a dlhá brada. Z hľadiska evolúcie preto musí existovať konkrétny dôvod, prečo to tak je.
Tip: Ak sa vám nechce čítať, pod článkom nájdete videosúhrn.
Vedci z University of Utah prišli s možnou teóriou, prečo mužom rastie na tvári brada. Jej zmysel môže byť podobný, ako má hriva na krku levích samcov.
Charles Darwin (ktorý mal mimochodom naozaj slušnú bradu) zastával názor, že hriva chráni levov pred útokmi na krk od ostatných samcov. Podľa novej štúdie z Integrative Organismal Biology by mohla mať ľudská brada podobný účel.
Ľudia, na rozdiel od levov, pri súboji neútočia na krk. Bojujú tak, že udierajú päsťami do tváre protivníka. V minulosti vzniklo viacero štúdii, ktoré naznačovali, že sa naše kostry a svaly vyvinuli tak, aby lepšie zvládali špecifické mužské boje.
Brada chráni pred päsťami
V roku 2013 vznikla štúdia, podľa ktorej sa na ľudskej pästi vytvorilo ochranné opevnenie pre lepšie rozdávanie úderov. O rok neskôr bol zverejnený výskum, podľa ktorého sa štruktúra ľudskej tváre vyvinula tak, aby odolala silnému zásahu. A presne z toho dôvodu podľa vedcov vznikla aj brada – aby jednoducho lepšie chránila mužskú bradu pred údermi pästí.
Vedci sa rozhodli toto tvrdenie otestovať. Vytvorili modely, ktoré simulovali ľudskú lebku a jej ochranu v podobe brady. Namiesto mužskej brady ale použili ovčiu vlnu, ktorá dokázala simulovať absorbovanie úderov. Ukázalo sa, že hustá „brada“ dokáže absorbovať až o 30% viac energie ako jemná briadka, či úplne oholená tvár. Navyše, pri rovnakej sile úderu sa model ľudskej lebky bez brady rozbil v 95% prípadoch. Naopak, model s bradou sa rozbil len v 45% prípadoch.
Prežiť v súboji
Vedci sú preto presvedčení, že brada má z evolučného hľadiska pomôcť mužom prežiť súboj. Bráni ich bradu pred silnými údermi a potenciálnym poškodením lebky alebo mozgu. Hustá brada zároveň znižuje pravdepodobnosť pomliaždenín pokožky a vzniku tržných rán.
Videosúhrn
Zdroje informácií:
Journal of Experimental Biology
Biological Reviews / Wiley Online Library
ScienceAlert
a