Svet sa nachádza v rozhodujúcom okamihu v boji proti zmene klímy. Nedávna konferencia OSN o klíme COP28 v Dubaji sa dostala na titulné stránky novín nielen pre svoje výsledky, ale ukázala aj problémy, ktoré sú s touto témou spojené. Zhrnuli sme ich v krátkom prehľade.
O aktuálnej klimatickej kríze spôsobenej ľuďmi sa hovorí stále častejšie. Vedeli ste ale, že klimatickú krízu zažila naša planéta aj v minulosti? Bolo to pred viac ako 200 miliónmi rokov, pretvorila celý život na Zemi a odštartovala éru dinosaurov.
Morský ľad na Arktíde sa každým rokom stenčuje. Najnovšie výskumy naznačujú, že Arktída by sa mohla úplne roztopiť do 15 rokov, čo je omnoho skôr, ako sme si doteraz mysleli.
V dnešnej dobe už väčšina odborníkov existenciu mimozemského života nezavrhuje a sú skôr presvedčení, že sme ho len ešte nenašli.
Klčovanie dažďových pralesov je jedným z najväčších ekologických problémov tejto doby. Nové satelitné dáta dokazujú, že pralesy miznú ešte rýchlejšie ako v predchádzajúcom roku. Len kým ste dočítali tento úvodný text, naša planéta prišla o dažďové pralesy s veľkosťou jedného futbalového ihriska (alebo dvoch, ak čítate pomalšie).
Európski astronómovia objavili doposiaľ najbližšiu čiernu dieru k Zemi. Nachádza sa v sústave hviezd Ďalekohľad, ktoré možno pozorovať aj voľným okom. Zaujímavé je, že ju objavili omylom.
Spôsob, akým recyklujeme plastový odpad, by sa v budúcnosti mohol zmeniť. Vedcom zo spoločnosti Carbios sa podarilo vytvoriť nový bakteriálny enzým, ktorý dokáže rozložiť plastovú fľašu v priebehu niekoľkých hodín.
Amazonský dažďový prales je často označovaný aj ako „pľúca Zeme.“ Predstavuje viac ako polovicu všetkých tropických dažďových pralesov na svete a pokrýva územie 5 500 000 km2. Aj takýto veľký ekosystém sa však môže zrútiť a to omnoho rýchlejšie ako predpokladáme. Môže za to klimatická zmena a súvisiace ľudské zásahy.
Vedci sa snažia maximálne zamedziť šíreniu nového koronavírusu a čo najskôr prísť s protilátkou. V tom im významne pomáhajú aj technológie.
Na Európe, čo je jeden z mesiacov Jupitera, by podľa anglickej vedkyne mohli žiť pod ľadom tvory na inteligenčnej úrovni chobotníc.
