Bola to taká zvláštna dovolenka. Veď mal to byť relax s rodinou, ale Viliam Bendik sa nedokázal odtrhnúť od dvoch kníh. Životopisných príbehov Rudolfa Vrbu a Alfreda Wetlzera, ktorí utiekli z koncentračného tábora. Viliam príbehy čítal s poznámkovým blokom. Už vtedy vedel, o čom bude jeho ďalší film.
Keď bol Viliam Bendik mladý, mal taký netradičný koníček. S kamerkou behal hore dole, filmoval si záznamy a strihal filmy. Ešte tak analógovo, po starom, pretože strihací softvér vtedy veľmi neexistoval, a ak áno, mali ho len profesionálni filmári. No a potom prišla dospelosť, práca v korporácii a všetko sa pokašľalo.
Až do jedného momentu, keď sa Viliam rozhodol, že už „dospeláckeho“ korporátneho sveta stačilo. Chcel sa vydať na voľnú nohu a nájsť si cestu naspäť, cestu k filmovaniu dokumentov. V tom čase už bol skúsený marketér, ale nakrúcať reklamy ho veľmi nelákalo. Radšej tvoril stratégie a cez film rozprával silné príbehy. Aby bol obraz Viliamovho života úplný, treba dodať, že vďaka jeho životnému rytmu riadne pribral, až to nebolo dobré pre jeho zdravie. Táto skúsenosť mu však pomohla objaviť beh, veľkú vášeň, ktorá nielen zmenila jeho život, ale tiež mu pomohla nakrútiť nový film. Nebavilo ho však behať po ceste, maratóny a súťaže. Chytilo ho čaro horského behu. Až tak veľmi, že v roku 2016 spolu s priateľmi uviedol na festivaloch filmový príbeh dvoch kamarátov, ktorí spojili behom počas jedného dňa 12 vysokotatranských chát. Film sa volal 12CH VYSOKÉ TATRY TRAIL.
Cez beh sa do jeho života začali trúsiť priatelia, ktorí beh milovali. Najmä ultradlhé horské trate. Jedným z nich bol aj Martin Urbaník, organizátor Štefánik trail. Ide o pretek, ktorý vznikol na počesť Milana Rastislava Štefánika, ktorý havaroval v srbských horách a musel prejsť po svojich dlhú trasu, aby sa dostal do bezpečia.
Martin Urbaník sa Viliama Bendika spýtal, či už počul o príbehoch Vrbu a Wetzlera, dvoch Slovákoch, ktorí pri úteku z Osvienčimu utekali 170 kilometrov, aby mohli v Žiline podať správu o tom, aké zverstvá sa dejú v koncentračných táboroch. Viliam Bendik príbeh nepoznal. Kúpil si preto dve knihy, ktoré o udalosti napísali obaja aktéri – jeden z nich ho poňal ako literárnu fikciu, kde si zvolil vymyslené mená, hoci opísal reálny útek. Druhý napísal memoáre. No a potom nasledovala spomínaná dovolenka, na ktorej Viliam položil základy pre film Kroky na hrane. Dokument, v ktorom šesť ultrabežcov prebehlo trasu z Osvienčimu do Žiliny, po ktorej unikali Vrba a Wetzler. Trasu nakrúcalo šesť kameramanov, ktorí vytvorili vlastný obraz nielen o krajine a ľuďoch, ale aj situáciách, ktorým utekajúci z Osvienčimu museli čeliť.
„Pre takúto situáciu sa ani nedal napísať scenár,“ rozpráva Viliam Bendik. „Preto som urobil len shooting script, kde som pri každom záchytnom bode načrtol, aké zábery treba spraviť, aby zapadli do príbehu.“
Niektoré situácie sa v dokumente zachytia ťažko. Napríklad o tom, ako Židia písali z koncentračných táborov pod vyhrážkami smrti „pozitívne“ listy, že sa im vodí dobre. Ale vždy pridali informáciu, ktorú si fašisti nemohli všimnúť, hoci ľudí mimo táborov varovala, že sa niečo deje. Napríklad keď spomenuli, ako sa dobre darí aj ich strýkovi, ktorý je v tábore s nimi. Strýko, ktorý bol už zopár rokov mŕvty. Rodina tak vytušila, že koncentráky asi nebudú o tom, čo im narozprávali.
Film kroky na hrane má premiéru v týchto dňoch. Ľudia, ktorí sa na ňom podieľali, boli všetko nadšenci, ktorí do neho investovali svoj čas a peniaze. Viliam Bendik však nechce, aby zostalo len pri filme. Pripravuje šnúru a diskusie po slovenských školách, aby cez film a silný príbeh začal diskusiu o veciach, ktoré v minulosti boli a akosi o nich nevieme.
„Jednu vec som si pri nakrúcaní uvedomil a veľmi ma nahnevala. Ako veľa vecí nám komunisti na hodinách dejepisu nepovedali. A teraz o tom treba o to viac rozprávať.”
Pozrite si aj trailer na film Kroky na hrane:
ON THE EDGE | צעדים על הקצה | (orig. KROKY NA HRANE) | Film Trailer from BENDIK.SK FILMS on Vimeo.
a