Dá sa podnikanie skĺbiť s myšlienkou vrátiť ľudí k prírode? Dá. Hoci sa jedno viaže k peniazom a druhé k neziskovému sektoru.
Ateliér Papaver má síce v slogane „také iné kvetinárstvo“, ale baby, ktoré ho vlastnia, sa vždy nepokojne zamrvia, keď sa o nich hovorí ako o kvetinárstve. Sú vraj viac ateliér. Neviažu kvety, ale tvoria kytice. Nie je to len vábivé označenie, je v tom naozaj rozdiel. Lenka, záhradná architektka, ktorá ateliér spoluzakladala, vysvetľuje, že na kyticu sa treba pozerať ako na záhradu. Čo ukázať, čo skryť, aby pri pohľade z každého uhla odhaľovala kytica niečo nové. Podobne ako v záhradnej architektúre, veď aj tam platí základné pravidlo, že ak celú záhradu uvidíte z jedného miesta, je navrhnutá zle.
Idea vrátiť ľudí k prírode sa však nespája len s kyticou či vencami. Keď papaverky pred časom zistili, že ženy – ale občas aj muži – sa zaujímajú o to, aké kvety dať do kytice, ako ju správne uviazať a ako spraviť napríklad veľkonočný veniec, vymysleli Kvetinové školy. Floristické kurzy, ktoré sa stali natoľko populárne, že mnohé veľké firmy siahli po tejto aktivite ako forme teambuildingu.
Pri podnikaní však treba nielen pridávať, ale aj uberať, aby energia bola investovaná efektívne. Keď vlani Papaverky zistili, že vzniklo veľa kvetinárstiev, ktoré začali napodobňovať nielen ich štýl, ale dokonca aj dizajn predajne či visačky na kyticiach, povedali si, že ich úloha zvýšiť kvalitu kvetinárstiev sa splnila a rozhodli sa jednu trnavskú prevádzku zavrieť, nechať si len bratislavskú a venovať sa viac aktivitám, v ktorých cítia ešte stále veľký potenciál a vášeň. Spomínaným kvetinovým školám, svadbám a záhradnej architektúre.
Keďže ich oslovujú aj firmy na kvetinovú výzdobu interiérov a akcií, chceli mať viac času aj na tieto aktivity. Veď ľudia trávia vo firmách väčšiu časť dňa, sú tam viac než s rodinou a ak majú v práci pekný, voňavý a kultivovaný priestor , je pravdepodobné, že vzťah k prírode si obnovia o to skôr.
Viac informácií nájdete na stránke Ateliéru Papaver.
a