Rastislav Brenčič: Ako skrotil manažérske ego

Publikované:
11. apríla 2017

Máte dobrý džob. V pohode peniaze. Rešpekt od ľudí v brandži aj uznanie médií. A potom sa rozhodnete, že idete robiť do oblasti, o ktorej neviete vôbec nič a začínate od nuly. Hotový blázon, nie?

Samozrejme, že príbeh z úvodu vychádza z reality, dokonca má aj svojho hlavného hrdinu. Rastislava Brenčiča. Keď si jeho meno dáte do Googlu, objaví sa aj článok z týždenníka Trend, v ktorom Rastislava, vtedy area manažéra divízie DHL Freight pre Slovensko a Afriku, predstavujú ako nominanta do súťaže manažér roka. Ukážková kariéra, najmä keď si uvedomíte, že Rasťo nastúpil do DHL už počas štúdia na vysokej škole ekonomickej a pôsobil v skupine DHL DPWN celých 20 rokov.

Nuž a potom prišla zmena. Hovorí sa, že ľudia neodchádzajú zo zlých firiem, ale od zlých šéfov. Ibaže – ani toto neplatí.


„Mal som výborných šéfov a doteraz si myslím, že DHL je najlepšia firma vo svojom sektore,“ hovorí po troch rokoch od odchodu.

Zmena však prišla zvnútra. Rastislav si pri jednom rozhovore uvedomil, že sa nechce viac zodpovedať iným ľuďom. Nechce im vysvetľovať, čo robí, ani obhajovať svoje kroky. Pochopil, že jedinou cestou, ako tento pocit slobody aj žiť, je začať podnikať.

„Ako zamestnanec na vysokých manažérskych postoch som si myslel, že mám veľa voľnosti. Aj mi jej šéfovia dávali dostatok, dokonca ma preto často aj nemali radi, keď som si robil veci podľa seba. Ale mal som výsledky, tak boli spokojní. Ale až teraz, keď podnikám, som naozaj slobodný,“ hovorí.

Prejavuje sa to najmä ráno – keď sa zobudí a robiť nemusí, ale chce. Chce sa pustiť do vecí, ktoré ho bavia.

Ak teraz čakáte, že Rasťovi sa po troch rokoch parádne darí, zarába viac ako v DHL a preto filozofuje o slobode, tak spomaľte. Rasťo to hovorí napriek tomu, že prvý rok bol vraj tvrdý, druhý o niečo menej drsnejší a hoci ani po troch rokoch si nemôže priveľmi vyskakovať, ide stále dopredu.

Keď sa rozhodol prejsť do vlastného biznisu, chvíľu dumal nad tým, že zostane v logistickej brandži – veď poznal know-how, mal meno, kontakty, vedel čo a ako. Ibaže chcel robiť niečo, v čom videl väčšiu perspektívu a možnosti rastu. IT sektor ho dovtedy priveľmi nezaujímal. Dokonca ani nesledoval trendy v tejto oblasti. Ale – urobil si prieskum trhu, zmapoval potenciál a svoju firmu 26HOUSE začal profilovať ako systémového integrátora zameraného na nové technológie a ich využitelnosť pre zvýšenie customer experience.

Ak neviete, čo to je, tak je to asi o tomto: prídete za klientom, zistíte, čo jeho zákazníci nedostávajú alebo kde majú ťažkosti, navrhnete mu riešenie, ako to urobiť, pohľadáte výrobcov daných technológií aj softvéru a všetko to pospájate dokopy tak, aby mal z toho konečný užívatel radosť.

Predstavte si to napríklad na sieti hotelov v Poľsku, s ktorými spolupracovali. Výsledkom nasadenia 26HOUSE, ktorá už zamestnáva cez tridsať ľudí, sú hotelové izby alebo meeting roomy, kde hosť ovláda všetko, vrátane náladového osvetlenia, televízie či nastavenia klimatizácie, žaluzií, hotelových služieb alebo otvárania vstupných dverí dotykom cez tablet alebo mobil. Má to veľké benefity pre hotely aj wow efekt pre hostí, ktorí sa radi na takéto miesto vracajú.

Keď Rasťo začínal podnikať v novej oblasti, musel sa pretransformovať najmä vnútorne. Z manažéra, ktorý je profík v segmente, sa zmenil na laika. Jedinou cestou bolo zvládnuť to vnútorné. Skrotiť ego.

„Bolo ťažké presvedčiť najmä seba. Ja mám na to takú tézu, že keď presvedčíte seba, potom to z vás vyžaruje a klienti to vidia. Podľa mňa klient veľmi rýchlo zistí, či niečo hráte, alebo to myslíte úprimne. Ja vsádzam práve na úprimnosť – keď niečomu nerozumiem, poviem im na rovinu, že sa na to musím spýtať svojich ľudí. Samozrejme, že za tri roky som sa už z technologického sektora veľa naučil a už z toho aj ťažím. Ale na začiatku to bolo len o tom, zostať sám sebou.“

Rastislav chvíľu uvažuje, keď sa snaží zovšeobecniť vlastnosti, ktoré by človeka priviedli k úspechu. Prichádza na šport a umenie.

„Obe oblasti vás učia prekonávať prekážky. Dávajú návyky disciplíny, trpezlivosti a toho, že keď makáte na sebe, tak skôr alebo neskôr vidíte aj progres. Viete si dať cieľ – uspieť v pretekoch, v súťaži alebo uspieť na koncerte a ísť za ním.“

Hovorí to aj preto, že keď prednáša na vysokej škole, spoznáva študentov, ako idú do života a vôbec nevedia, čo chcú, čo ich baví, nieto ešte prísť na, ako niečo vlastné vybudovať: „Robte hocičo, doručujte sladkosti, alebo sa staňte Youtubermi. Ale najmä skúšajte, čo vás baví, snažte sa byť v tom najlepší a niečo pre to robte.“