Rôzne skupiny ľudí znášajú ochorenie COVID-19 inak. Vieme, že na ochorenie má vplyv vek, keďže starší ľudia majú často ťažší priebeh ako mladší. Taktiež tu hrá rolu pohlavie – muži zomierajú na koronavírus viac ako ženy. Najnovšie výskumy naznačujú, že vplyv na vážnosť ochorenia, ale aj pravdepodobnosť nákazy, môže mať tiež krvná skupina.
Dve nezávislé, čerstvo publikované štúdie ukázali, že pacienti s krvnou skupinou 0 majú nižšiu šancu dostať koronavírus. Rovnako tak majú nižšiu pravdepodobnosťou vážnejšieho priebehu v prípade, že sa infikujú. Ľudia s krvnými skupinami typu A a AB majú v porovnaní s nimi častejšie vážnejšie symptómy a strávia viac času v nemocnici.
Nula je na tom najlepšie
Štúdia kanadských vedcov, publikovaná v časopise Blood Advances, skúmala priebeh ochorenia u pacientov z nemocníc vo Vancouveri počas prvej vlny pandémie. Pacienti s krvnou skupinou 0 a B strávili v priemere o 35% menej času na jednotke intenzívnej starostlivosti v porovnaní s pacientmi s typom A a AB. Prvá skupina bola na JIS v priemere 9 dní, druhá až 13,5.
61% pacientov nemocnice s krvnými skupinami typu 0 alebo B potrebovalo pľúcny ventilátor. V prípade krvných skupín A alebo AB bolo toto číslo až 84%. Títo pacienti tiež častejšie podstupovali dialýzu, teda náhradu funkcie obličiek pre odstránenie toxínov v krvi.
Na druhej strane, ak sa pozrieme na celkový čas strávený v nemocnici, veľké rozdiely medzi krvnými skupinami nenájdeme. Zdá sa teda, že dĺžka liečenia je u všetkých skupín rovnaká. Rozdiely sú ale v prípade najvážnejších priebehov a rizika zlyhania orgánov.
S podobnými výsledkami prišla aj druhá štúdia, ktorá pochádza z Dánska a v ktorej skúmali ľudí testovaných na COVID-19. Z 4600 pozitívne testovaných prípadov, ktorí uviedli svoju krvnú skupinu, malo 38,4 % skupinu 0. Pomer Dánov s krvnou skupinou 0 je pritom vyšší – 41,7 %. Vedci preto predpokladajú, že ľudia s typom krvi 0 majú nižšiu pravdepodobnosť nakaziť sa koronavírusom v porovnaní s ostatnými.
Nakaziť sa ale môže každý
Nižšiu pravdepodobnosť nakazenia pre krvnú skupinu 0 popísalo už aj viacero starších štúdii. Zdá sa teda, že ak máte v žilách „nulku,“ ste voči ochoreniu COVID-19 o niečo viac imúnni. Neznamená to ale, samozrejme, že nie ste ohrození.
Aj ľudia s krvnou skupinou 0 sa stále môžu nakaziť koronavírusom a môžu mať aj ťažší priebeh. Preto by ste bez ohľadu na krvnú skupinu mali dodržiavať opatrenia ako nosenie rúška, vyhýbanie sa kontaktu s ľuďmi či pravidelné umývanie rúk.
Otázka preto je, prečo tieto jednoduché ochranné opatrenia niektorí ľudia podceňujú. A práve o tom hovorí ďalšia vedecká štúdia.
Prečo nechceme rúška
Nosenie rúšok na tvári je aj podľa Svetovej zdravotníckej organizácie jedným z najúčinnejších spôsobov, ako bojovať proti nákaze COVID-19. Vedci sa zhodujú na tom, že nosenie rúšok dokáže účinne obmedziť šírenie koronavírusu. Mnohé krajiny, vrátane Slovenska, zaviedli povinné nosenie rúšok, no aj napriek tomu sa nájdu ľudia, ktorí to odmietajú.
Dvojica psychológov špecializujúcich sa na duševné zdravie, Sara E. Gorman a Jak M. Gorman, sa rozhodla pozrieť na to, aké psychologické dôvody ľudia majú na odmietanie nosenia rúšok.
Poukazujú na prieskum od The New York Times, ktorý zisťoval, koľko ľudí nosí rúška naprieč regiónmi USA. Ukázalo sa, že v rámci Spojených štátov sú oblasti, kde si ľudia vo všeobecnosti nechránia tvár aj oblasti, kde je nosenie rúšok bežné.
Pri rúškach podliehame tlaku okolia
Podľa psychológov za to môže tlak okolia. Ak ľudia okolo vás rúška nenosia, je väčšia pravdepodobnosť, že ich nebudete nosiť ani vy – a to aj napriek tomu, že ich považujete za dôležité. Dokazuje to fakt, že až 80% Američanov si myslí, že nosenie rúšok je dôležité. Pritom len 59% z nich rúška pravidelne nosí.
Ďalší aspekt, ktorý vplýva na nosenie rúšok, je kultúra. V niektorých ázijských krajinách boli rúška bežnou súčasťou života už pred pandémiou. Ide napríklad o Taiwan či Vietnam, ktoré patria medzi krajiny, kde sa rúška nosia najčastejšie a nosili sa aj pred prvým prípadom koronavírusu. V európskych štátoch sme ale na ochranu tváre neboli zvyknutí, preto je pre nás náročnejšie prijať ich.
Podceňujeme koronavírus, pretože nepoznáme nakazených
Mnohí ľudia tiež koronavírus podceňujú. The New York Times zistil, že osoby, ktoré sa infikovali, alebo poznajú niekoho, kto sa nakazil, majú oveľa väčšiu tendenciu nosiť ochranné rúška. Ľudia, ktorí sa o COVID-19 dočítajú len v novinách, alebo o ňom počujú v televízií, ho nevnímajú až tak vážne, a preto rúška nenosia.
Do úvahy treba brať aj ďalší psychologický faktor – pocit kontroly. Pandémia koronavírusu v nás už od začiatku vyvolala pocit, že nemáme situáciu pod kontrolou. Aj keď každý z nás môže ovplyvniť šírenie vírusu tým, že sa bude správať zodpovedne, sám o sebe neovplyvní celkovú situáciu vo svete.
Odmietanie nosenia rúška je teda niečo, čím sa ľudia snažia prevziať kontrolu nad situáciou. Je to iracionálne a vo výsledku to situáciu len zhorší, ale tak ich psychika funguje.
Zdroje informácií:
Psychology Today
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO)
New York Times
Science Alert
American Society of Hematology
American Society of Hematology
a